• Dyslexia

        • Dieťa s dyslexiou i napriek tomu, že je rozumovo dostatočne vyspelé a nemá výraznejšie problémy v ostatných predmetoch, zlyháva v čítaní, a to i napriek podpore a pomoci zo strany rodičov a pedagógov. Dyslexia však môže byť často kombinovaná s vysokou inteligenciou, kreatívnym myslením a umeleckým talentom, prekračujúcim bežný priemer. Preto je dôležité venovať týmto deťom pozornosť ako ľuďom so špeciálnymi potrebami - aby mali príležitosť a možnosť rozvinúť svoje danosti, schopnosti, inteligenciu a talent.

          Využívanie špeciálneho prístupu a metód už od začiatku vzdelávacieho procesu (už v predškolskom veku) môžu viesť k dobrým výsledkom. Dieťa sa naučí rôznym alternatívnym študijným zručnostiam a stratégiám, ktoré mu pomôžu zvládnuť daný problém.Dieťa s dyslexiou často prenáša chyby, ktoré robí pri čítaní, aj na písanie, no nemusí to byť pravidlom. Deti s poruchami učenia majú k čítaniu výraznú nechuť, ktorá je podmienená práve tým, že sa im v tejto činnosti nedarí, majú s čítaním ťažkosti a chýba im určitý zážitok z úspechu potrebný u všetkých detí, ktorý je nezanedbateľným zdrojom chuti plniť zadané úlohy.

    • Typické znaky u detí s dyslexiou:

      • ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen , zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad: b-d-p; a-e; m-n; k-h; k-b; p-j; š-s; č-c a podobne),
      • ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad: stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne),
      • deformovanie slov, prípadne vsúvanie hlások do slov, ktoré sa tam nevyskytujú,
      • problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov,
      • nerozlišovanie dĺžky hlások v slove,
      • po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného,
      • porucha krátkodobej pamäti prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom.

       

      Ako zistiť, že dieťa má dyslexiu?

      • Dieťa sa naučilo neskoro hovoriť, stále má problémy pri čítaní, inak je však pohotové a bystré.
      • Zamieňa si poradie písmen a čísiel, potrebuje si pri počítaní pomáhať prstami alebo inak a trvá mu to dlhšie ako jeho rovesníkom.
      • Má problémy zapamätať si násobilku i to, ktorá je pravá a ktorá ľavá ruka.
      • Môže byť mimoriadne nemotorné, ale nie je to podmienka.
      • Pri čítaní textu vynecháva písmená v slovách, poprípade celé slová.
      • Robí chyby pri čítaní akoby z nedbanlivosti a nerado číta nahlas.
      • Nechápe prečítaný text, nevie ho správne interpretovať a porozprávať vlastnými slovami.
      • V škole má problém s opisovaním z tabule.
      • Má malú sebadôveru a úctu k sebe samému.

        • Dysortografia

        • Dysortografia je porucha pravopisu, ktorá sa prejavuje neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá. Porucha sa netýka celej gramatiky, ale špeciálnych dysortografických javov ako sú napríklad zámena krátkych dlhých samohlások, vynechávanie, pridávanie a zamieňanie slov, slabík alebo hlások. Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou a dysgrafiou. Podstatnú úlohu zrejme pri tejto dysfunkcií zohráva skúsenosť a spôsob rozumového spracovávania informácií dieťaťom.

          Dysortografik má často poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania. To znamená, že dieťa nepočuje správne to, čo sa mu diktuje, hoci sluch má napriek tomu úplne v poriadku. Často takémuto dieťaťu chýba určitý „cit“ pre jazyk. Má problém prakticky uplatniť naučené pravidlá a poučky. Jeho pracovné tempo je pomalšie, takže často sa stáva, že, podobne ako dysgrafické dieťa, nestíha písať diktované vety a taktiež má poruchy pozornosti, pamäti, myslenia, je impulzívne, hyperaktívne a pod.

    • Ťažkosti, ktoré musí dieťa s dysortografiou prekonávať:

      • zámena krátkych a dlhých samohlások,
      • vynechávanie, pridávanie a zamieňanie písmen, slov, slabík (dy-di, ty-ti, ny-ni) a hlások,
      • rozlišovanie sykaviek (s,c,z,š,č,ž),
      • spájanie alebo trhanie slov,
      • nedodržiavanie diakritiky (bodky, čiarky, dĺžne),
      • nesprávne umiestňovanie diakritiky,
      • nezvládnutie hraníc písma (spájanie slov –predložky so slovami, nerozlišovanie začiatku a konca vety).

       

      Sprievodné javy pri dysortografii:

      • absencia krátkodobej pamäte,
      • problémy s orientáciou,
      • nesprávna výslovnosť,
      • porucha pozornosti, pamäte.

       

      Dysortografik v škole

      Dieťa s dysortografiou často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), ale pri písaní diktátov či iných textov ich nevie a nedokáže pohotovo okamžite uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je plný chýb, napríklad nesprávne určené y-i, ý-í v slove a pod. Prepísanie alebo opísanie textu im spôsobuje veľké problémy. Dieťa sa síce snaží napísať text najlepšie ako vie, no jeho snaha je mnohokrát v protiklade s výsledkami, ktoré dosahuje.

      Pozitívna motivácia dieťaťa je veľmi dôležitá, preto by aj hodnotenie malo byť v podobnom duchu. Malo by síce dieťaťu ukázať, v čom sú ešte jeho nedostatky, ale zhodnotiť i to, že dieťa sa lepší a v budúcnosti bude dosahovať stále lepšie výsledky. Úspech je niečo, po čom takéto dieťa nesmierne túži.

       

        • Dyskalkúlia

        • Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia, pri ktorej má dieťa problém s chápaním základných matematických pojmov. Ide o poruchu vnímať veci v abstraktných súvislostiach. Podozrenie na dyskalkúliu môže nastať pokiaľ dieťa i postupom do vyššieho ročníka učivo nezvláda a zaostáva za svojimi spolužiakmi. Potom je vhodné navštíviť s dieťaťom nášho špeciálneho pedagóga, resp. Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie ( pedagogicko – psychologickú poradňu ).

          Dieťa s dyskalkúliou nechápe matematické pojmy, predstavy, pravidlá a formulácie, napriek tomu, že matematike venuje dostatok času. Nie je schopné realizovať a chápať podstatu odčítania, sčítania, násobenia a delenia. Má nedostatočné matematické myslenie a predstavivosť. Problémy s čítaním ani písaním nemá. Verbálny prejav je na veľmi dobrej úrovni. Problém nastane vtedy, keď sa v texte objaví matematická symbolika. Dieťa môže začať jednotlivé čísla zamieňať, nahrádzať inými písmenami alebo symbolmi alebo ich dokonca vôbec nespoznáva. Napriek ťažkostiam, ktoré dyskalkulické dieťa má, vie si dobre zapamätať tlačený text, zaujíma sa o vedu, pokiaľ si nevyžaduje matematické myslenie a môže vynikať vo výtvarnom umení.

    • Ťažkosti, ktoré musí dyskalkúlické dieťa prekonávať:

      • nepochopenie pojmu číslo,
      • neschopnosť pamätať si, čítať a písať čísla,
      • nedostatočná predstavivosť číselného radu, neschopnosť v ňom pokračovať,
      • neschopnosť pamätať si vzorce a pravidlá a uplatňovať ich pri riešení úloh,
      • problém s prechodom cez desiatku,
      • zamieňanie podobných čísel,
      • zamieňanie poradia čísiel,
      • nezvládanie spájania čísel,
      • problém s čítaním čísla, pokiaľ sa v strede nachádza nula,
      • zamieňanie matematických operácií a pojmov (väčší – menší, viac – menej, a pod.),
      • počítanie čísel po jednom,
      • problém s triedením prvkov podľa tvaru, veľkosti a pod.,
      • problém s rozlišovaním geometrických tvarov,
      • problémy s rysovaním.

       

      Sprievodné javy pri dyskalkúlii:

      • porucha pravo–ľavej orientácie,
      • porucha priestorovej orientácie,
      • porucha zrakového, sluchového vnímania,
      • nesústredenosť, porucha pozornosti a pamäte.

       

      Dyskalkúlik v škole

      Učiteľ by mal zistiť, v čom má žiak nedostatky a ktoré chyby najčastejšie robí, vypracovať určitý plán, podľa ktorého by chcel postupovať a poradiť sa s rodičmi. Vysvetliť dieťaťu, v čom sú jeho problémy a nedostatky. Dopriať žiakovi dostatok času na splnenie úloh, pod časovým tlakom je v napätí a v strese. Byť trpezlivým a chápavým učiteľom. Definícia úlohy by mala byť jednoznačná a jasná, to neznamená stručná. Zadanie príkladu by malo byť širšie, rozpísanejšie a malo by  v ňom byť presne vysvetlené, čo sa od žiaka očakáva. Pokiaľ sa dá, mal by učiteľ pri písomkách byť v blízkosti žiaka, zmierni tým pocit osamotenia, neistoty a zmätku u dieťaťa. Na písomkách im umožniť používať papier na poznámky. Využívanie špeciálnych metód (predtlačenú číselnú os, neskôr kalkulačku a iné pomôcky), ktoré zjednodušia vzdelávanie žiaka. Hodnotiť žiaka čo možno najpozitívnejšie, oceniť každú snahu. Podporovať jeho sebadôveru. Spätné vracanie sa k už prebratým príkladom, pretože dieťa rýchlo zabúda.

       

        • Dyspraxia

        • Dyspraxia patrí medzi špecifické poruchy učenia a označuje sa ako vývojová porucha motorickej funkcie. Je to porucha, ktorej hlavnou črtou je postihnutie pohybovej koordinácie. Je spojená s určitou neobratnosťou pri vizuálne priestorových úlohách. Problém s koordináciou by mal byť viditeľný už od ranného detstva, veľmi skoro po narodení dieťaťa. Nemalo by ísť o získanú poruchu a nemala by byť ani zapríčinená defektmi zraku alebo sluchu. Špecifická porucha motorickej funkcie je známa tiež aj ako syndróm nešikovného dieťaťa, vývojová porucha koordinácie alebo vývojová dyspraxia.

          Špecifická porucha motorickej funkcie je známa tiež aj ako syndróm nešikovného dieťaťa, vývojová porucha koordinácie alebo vývojová dyspraxia. Osobitným typom tejto poruchy je vývinová rečová dyspraxia (tzv. rečová neobratnosť), ktorej príčinou je porucha mozgu v častiach, ktoré plánujú a programujú správne pohyby svalov artikulačných orgánov (pery, jazyk, zuby a ďalšie). Znamená to, že dieťa má oneskorený vývoj reči, hovorí nezrozumiteľne a má zlú výslovnosť hlavne na začiatku slova. Dieťa ťažšie rozumie informáciám prenášaným zmyslami, čo mu sťažuje i znížená koncentrácia, poruchy pozornosti, slabšie vizuálne vnímanie, deficit v priestorovej orientácií. Tie vedú k ťažkostiam vo formulovaní myšlienok, plánovaní akcií, v hľadaní riešenia problému, a pod.

    • Ťažkosti, ktoré musí dieťa s dyspraxiou prekonávať:

      • neschopnosť v školskom veku písať,
      • neschopnosť jasne a zrozumiteľne hovoriť,
      • pomalé pracovné tempo,
      • kresba na nízkej úrovni,
      • svalová ochablosť, nepružnosť,
      • problém s prijatím a spracovávaním informácií (ťažkosti pri premyslení čo má byť ako urobené),
      • problémy s časovom postupnosťou a následnosťou pohybu pri vykonávaní určitej činnosti,
      • najväčšie problémy v škole: pri telesnej výchove, pracovnom vyučovaní a výtvarnej výchove.

       

      Sprievodné javy pri dyspraxii:

      • poruchy priestorovej orientácie,
      • poruchy pravo-ľavej orientácie,
      • problémy so zrakovým a sluchovým vnímaním,
      • poruchy pozornosti, pamäti, sústredenia,
      • poruchy motoriky,
      • hyperaktivita.

       

      Spôsoby, ako zistiť, či má vaše dieťa dyspraxiu (skúšky zamerané na motoriku):

      • hádzanie a chytanie tenisovej loptičky,
      • kooordinácia horných a dolných končatín pri pochode na mieste,
      • vizuálno-motorická skúška farebným kruhom,
      • skúška pravo-ľavej orientácie,
      • obkresľovací test,
      • napodobenie rytmu,
      • vyšetrenie reči.

       

      Ako pomáhame dieťaťu s dyspraxiou?

      Hodnotenie len výkonu, ktorý žiak stačil vykonať v časovom limite. Častejšia zmena pracovného rytmu, náplne práce. Viac odpočinku a prestávok počas práce. Precvičovanie motoriky v drobných pracovných činnostiach. Zvyšovanie sebadôvery. Naučenie žiaka účinným postupom, ako sa učiť, zvládať a dosahovať požiadavky naň kladené vo vyučovacom procese. Naučenie dieťaťa prispôsobiť sa prostrediu, aby bolo schopné samo plniť požiadavky naň kladené. Učiť dieťa zvládať zmeny, ale nevystavovať ho zbytočne vopred neohláseným zmenám, dieťa by malo byť informované, aby sa dokázalo na ne pripraviť, inak je pod  zbytočným tlakom a stresom. Dôležité je tiež rozlíšiť a zistiť: čo chce dieťa robiť, čo chce vedieť a čo sa potrebuje naučiť, čo potrebuje vedieť. Nepodceňujeme kladnú motiváciu  a hodnotenie dieťaťa.