Po dlhom čase, keď sme nemohli nikam spolu ísť, sme sa vybrali my, siedmaci, na Oravu pátrať po stopách našich dvoch významných spisovateľov – Martina Kukučína ( vlastným menom Mateja Bencúra) a P.O.Hviezdoslava. Na hodine literatúry sme sa teoreticky na exkurziu pripravili a poďho na Oravu 😊.
Našou prvou zastávkou bola dedinka Jasenová a veľmi pekná historická drevenička, v ktorej sa Kukučín narodil. Vypočuli sme si sprievodné slovo pani sprievodkyne, ktorá sem – tam použila aj slová, ktoré pre nás neboli veľmi známe, napr. belčov, rechtor, dvojačky, pitvor ... Viete, čo znamenajú?
Pátrali sme na dvore, kam vedú drevené dvere v prístavbách, kde chovali aké zvieratá, aké rôzne nám už neznáme pracovné nástroje používali ľudia pred vyše sto rokmi. Videli sme izbu s nábytkom z tej doby, na naše pomery podľa nás malé postele a nízke dvere. Vraj ľudia v tej dobe boli nižší než my teraz... Dozvedeli sme sa, prečo sa Matej Bencúr volal Martin Kukučín, akým bol učiteľom, akým bol lekárom, čím nahneval svojich susedov, prečo na ostrove Brač v Chorvátsku a dokonca aj v Čile v Južnej Amerike poznajú jeho meno.
Ďalšou zastávkou bola neďaleká dedinka Leštiny s dreveným artikulárnym kostolíkom. Ak nám niekto niekedy bude hádzať polená pod nohy a znemožňovať našu prácu, spomenieme si možno na to, ako ľudia – evanjelickí veriaci, dokázali postaviť takéto kostolíky napriek tomu, že pravidlá panovníka im stavbu takéhoto kostola vlastne znemožňovali.
Treťou zastávkou bolo Múzeum P.O.Hviezdoslava a v ňom mladá sprievodkyňa, ktorá nám povedala obrovské množstvo informácií o živote Hviezdoslava a jeho rodiny, o živote vtedajších ľudí, o postavení žien a dievčat v tej dobe, o tom, prečo sa plátenníci a poštári najčastejšie dostávali do finančných problémov, o možnostiach štúdia v tej dobe, o tom, aké presné smerovanie mal život najstaršieho, stredného a najmladšieho potomka v rodine, o častom umieraní detí, o tom, aký vtedajší ,,facebook“ používali ľudia, o tom, prečo nosil Hviezdoslav mašľu a prečo nerád verejne vystupoval, o tom, že hoci s manželkou deti nemali, aj tak deti vychovávali a o mnohých, mnohých iných veciach 😊.
Počas absolvovania všetkých troch zaujímavých miest sme veru aj vyhladli a tak nám padol vhod priestor na obed alebo nákupy v Dolnom Kubíne. Keď sme nasýtili ducha, bolo treba nasýtiť aj žalúdky 😊.
Exkurzia sa pomaly chýlila ku koncu, cestou domov sme si ešte aj zaspievali naše hity, to aby sa pánovi vodičovi lepšie šoférovalo 😊.
Bol to dobrý deň 😊.
