Čas plynie rýchlo, pár dní nám zostáva,
z prijatia na strednú, už pominula obava.
Koniec je blýzko, deväť rokov prešlo,
na základnej škole, vždy ľahko to nešlo.
Do školy chodiť sme poctivo museli,
v puberte skoro sme od nudy umreli.
Karty sa rýchlo ale otočili,
to čo nám škola dala, teraz sme pochopili.
Srdce nás bolí, keď si predstavíme,
že už sa v laviciach spolu neuvidíme.
Kamarátov veľa dala nám škola,
niektoré skúšky však sprevádzala smola.
Tvoriť a vymýšľať s Vašim dovolením,
nie vždy sa to stretlo v škole s pochopením.
Cez prestávku skúšať kde aké pokusy,
bol by hriech v škole si blbiny neskúsiť.
V tej školskej budove na Námestí mladosti,
často mali ste s nami trápenie a starosti.
Hájikárski učitelia, máme Vás radi,
ďakujeme Vám za Váš prístup a rady.
Vzdelaných ľudí ste z nás vychovali,
teší nás, že ste to s nami nikdy nevzdávali.
My ešte nevieme, čo ďalej nás čaká,
každý z nás na sebe poctivo zamaká.
Neplačte za nami, zas prídu iné deti,
aj tie sa naučia vybrané slová a pytagorove vety.
Ten detský svet nám práve končí,
ostanú spomienky a uslzené oči.
Spomienky na triedu, družinu, školníka,
na super žiakov skvelého ročníka…
Autorka: Ninka Jaššáková (absolventka 9.B)
