• Pracovné miesto

        • Pri príprave na vyučovanie je potrebné vyčleniť dieťaťu vhodný priestor, každé dieťa by malo mať svoj písací stôl, skrinku na školské potreby a učebnice, alebo aspoň stabilne určené miesto, kde si môže svoje veci uložiť, kde vypracováva úlohy.

          Dieťa potrebuje nerušený priestor na prípravu na vyučovanie. To znamená, že stôl, pri ktorom si vypracováva úlohy, by mal byť, ak dieťa nemá vlastnú izbu, oddelený od okolitej miestnosti aspoň zástenou, stenou z nábytku. Mal by byť orientovaný tak, aby dieťa sedelo čelom k stene. Okno by malo mať dieťa buď za chrbtom, alebo aspoň zboku.

           

    • Tieto opatrenia smerujú k tomu, aby pozornosť dieťaťa pri učení bola čo najmenej odpútavaná vedľajšími, rušivými podnetmi. Preto aj dosku stola by malo pokrývať čo najmenej podnetov, malo by na nej byť len to, čo dieťa potrebuje na vypracovanie úloh. Celkovo by detská izba alebo miesto, kde sa dieťa učí, malo byť usporiadané, prehľadné, upratané, upravené. Neporiadok či neusporiadanosť odvádza dieťa od pozornosti a uvádza dieťa do zmätku, a tým sa zvyšuje jeho nepokoj, nesústredenosť. Dieťa by sa malo naučiť podľa jednoduchého systému usporiadať, upratať svoje veci tak, aby mali svoje miesto.

      Príprava na vyučovanie u detí s poruchou pozornosti si vždy vyžaduje prítomnosť rodiča. Rodič jednak púta unikajúcu pozornosť dieťaťa a určuje postup práce a zároveň učí dieťa určitému systému a poriadku pri práci. Rodič je dieťaťu oporou, posilňuje jeho sebavedomie tým, že ho ubezpečí, že úlohy nie sú ťažké, že ich dieťa postupne zvládne, že mu s úlohami pomôže, to ale neznamená, že rodič úlohy vypracuje za dieťa. Rodič dieťa pri práci vedie, vysvetľuje, ale na riešenie úlohy prichádza dieťa za postupného vedenia samo, tak si riešenie a výsledok úlohy lepšie zapamätá. Rodič dieťa za pokrok, úspech pochváli. Rodič by mal s dieťaťom pracovať v čase, kedy sa čo najviac sústredí. Keď je unavené a sústrediť pozornosť sa mu viditeľne nedarí, je lepšie nechať dieťa odpočinúť alebo sa pohybovo uvoľniť a  potom sa k práci vrátiť. Striedaním činností napr. písania s čítaním sa predchádza únave a púta sa tak pozornosť, preto je lepšie prácu rozdeliť na kratšie úseky, ktoré sa striedajú po niekoľkých minútach, podľa toho ako sa dieťa na prácu sústredí . Rodič môže prispieť k zlepšeniu pozornosti aj zmenou pracovnej polohy. Pri práci by rodič nemal dieťa súriť a pracovať s dieťaťom by mal každý deň v približne v rovnakom čase. Je dobré, keď rodič naučí dieťa v rámci prípravy na vyučovanie aj systému v ukladaní pomôcok do školskej aktovky a vedie ho aj ku kontrole školskej aktovky ešte ráno pred odchodom do školy. Ak žiak má plánovací kalendár školských povinností a školských úloh, rodič by mal dieťaťu pomôcť naučiť sa organizovať si školské povinnosti podľa kalendára a postupovať v súlade s postupom učiteľa v škole.

      Rodičia, ktorí sa svojim deťom snažia doma pomôcť a chcú podporiť snahu učiteľa pri výchove a vzdelávaní dieťaťa s poruchou pozornosti /a nielen s poruchou pozornosti, ale aj s inými špecifickými poruchami správania a učenia/, od učiteľov pri domácej príprave detí na vyučovanie potrebujú vedieť, čo od nich učitelia očakávajú. Učiteľ by mal byť pre rodičov ľahko dostupný a mal by sa k rodičom správať vnímavo a citlivo. Pre rodiča pri domácej príprave žiaka na vyučovanie je dôležité, aby učiteľ denne dohliadal na zaznamenanie domácich úloh do kalendára školských povinností resp. do zoznamu školských úloh.

      Vhodné je,aby učiteľ rodičom v závere každého týždňa poslal správu o tom, ako dieťa počas týždňa pracovalo, aké pokroky urobilo, v čom bolo úspešné, na čom dieťa musí ešte popracovať, prípadne učiteľ upozorní rodičov na vzniknuté problémy. Rodič túto správu podpíše a tiež môže pripísať, ako dieťa pomáhalo doma s domácimi prácami, ako pracovalo pri domácich úloh, učiteľ i rodič získajú lepší obraz o dieťati. Je vhodné, ak sa rodič a učiteľ stretnú raz mesačne na konzultáciách a dohodnú si ďalší postup práce s dieťaťom.

       

        • Metóda grafického znázornenia informácií

        • Grafické pomôcky uľahčujú usporiadanie informácií, predstavujú vizuálne zobrazenie pojmu a umožňujú žiakom vizuálne si usporiadať to, o čom čítali. Dobrí čitatelia si vytvárajú vizuálne predstavy už počas čítania. Aby žiaci s poruchou pozornosti porozumeli významu textu pri tichom čítaní, musia počuť svoj hlas, to znamená, že musia čítať polohlasne, sluchový vnem potrebujú preto, aby pochopili význam textu.

    • Deti s poruchou pozornosti zvyčajne čítajú plynule, bez problémov, ale ich rozptýlenosť im nedovoľuje, aby sa sústredili na obsah textu, zvlášť ak je text nezaujímavý alebo náročný. Žiaci majú výrazne problémy s orientáciou v texte, je vhodné, aby text sledovali pomocou záložky, ukazovali si prstom, prípadne používali čítacie okienko.

      Z množstva metód, ktoré napomáhajú odstrániť nepozornosť žiakov pri čítaní a zabraňujú problémom s pochopením textu, uvádzam tie, ktoré možno použiť v práci so žiakom na hodinách slovenského jazyka ako i pri individuálnej práci so žiakmi.

      • Políčka – papier rozdeľte na políčka a úlohou žiaka je, aby do každého políčka nakreslil alebo napísal udalosť z príbehu v časovej  postupnosti.
      • Charakter postavy – do stredu papiera sa napíše meno postavy a okolo postavy sa pripisujú vlastnosti postavy.
      • Tabuľky pre zachytenie zápletky príbehu - zostavíme tabuľku, ktorá obsahuje stĺpce s označením : niekto; chcel; ale; a tak... .
      • Reflexívny denník – do denníka, ktorý predstavuje tabuľku, si žiak zaznačí po prečítaní príbehu nasledovné údaje: čo sa stalo, čo som prežíval, čo som sa naučil.
      • Metóda V – CH – D – opäť použijeme tabuľku s troma stĺpcami, do ktorej žiak  počas čítania zapisuje nasledovné fakty: V – čo o danej téme už viem, CH – čo sa chcem naučiť, D – čo som s dozvedel.

      Všetky spomenuté metódy sa môžu využívať aj na iných vyučovacích hodinách /vlastiveda, prírodopis a pod./, nielen na hodinách čítania a literárnej výchovy.

       

        • Metódy nácviku písania

        • Najväčšie problémy so zvládnutím školských zručností žiakom s poruchami pozornosti robí písanie, problémy sa prejavujú v pravopise slov, interpunkcii a písaní veľkých písmen, písmo týchto detí a  celkový písomný prejav je neúhľadný, problémy majú s usporiadaním myšlienok písomným vyjadrením myšlienok, píšu pomalým tempom, chcú sa vyrovnať tempu ostatných, a to ich často veľmi frustruje. Pri oprave chýb využívajú gumu, korektor, zmizík, čím sa ešte viac prehlbuje nečitateľnosť ich písomného prejavu, zošity týchto detí sú často špinavé, pokrčené, roztrhané. Problémy im robí písať úhľadne do riadkov, písmená väčšinou tvoria nemotorne.

    • Problémy v pravopise a v písanísa prejavujú preto, lebo deti s poruchami pozornosti sa obvykle vizuálne nesústredia na detaily a nespozorujú alebo si nevybavia jednotlivé písmená a sled slov. Nedokážu v slovách vizuálne rozlišovať opakujúce sa vzorce a v písaní nie sú dostatočne pozorné. Tieto deti majú často poruchy sluchovej pamäti a táto porucha spôsobuje, že sa tieto deti veľmi ťažko učia spojovať písmeno s hláskou a s problémami si pamätajú vypočuté hlásky v správnom poradí /napr. slovo hlas môžu napísať ako hals/. Môžu mať i nedostatky v zrakovej pamäti, čo im sťažuje schopnosť vybaviť si ako slovo vyzerá a následne napísať písmená v správnom poradí, preto im robí problém správne napísať i bežné krátke slová, ktorá už mnohokrát videli, čítali, písali a použili .

      Pri práci s deťmi na odstránenie problémov v pravopise slov sa dajú využiť nasledovné multisenzorické metódy:

      • žiak slovo vysloví a napíše ho do vzduchu
      • žiak pomocou lepidla, tekutého škrobu napíše na papier slová, papier posype pieskom, makom, šošovicou , a tak vytvorí plastické / trojrozmerné / slovo, ktoré prečíta hmatom
      • žiak píše slová prstom do piesku, soli a zároveň slová vysloví
      • žiak maľuje slová prstom na stôl, ktorý je postriekaný penou na holenie
      • žiak píše prstom slová rodičovi na chrbát
      • žiak si precvičuje písanie slov na počítači
      • žiakovi dáme na papieri nakreslenú maketu konkrétneho písmena, úlohou žiaka je poskladať písmeno z jednotlivých častí ako puzzle, alebo do makety písmena napísať slová, ktoré sa začínajú na konkrétne písmeno

       

      Pri preverovaní pravopisu formou diktátu by rodič mal slová vyslovovať pomaly, výslovnosť hlások by mala byť dôrazná, aby žiak lepšie počul, ako idú jednotlivé hlásky za sebou, tempo diktovania by malo byť pomalé.