sa týkala práce asistentov učiteľa. Bola zameraná na podporu žiakov pri vyučovaní, uľahčovanie adaptácie na učebné prostredie, prekonávanie zdravotných a sociálnych bariér a opatrení na podporu činností učiteľa a žiaka v edukačnom procese.  Asistentky učiteľa pracovali so žiakmi priamo na vyučovaní v triede. Poskytovali podporu nielen žiakovi so ŠVVP, ale aj vyučujúcemu. Pomáhali s činnosťami ako orientácia v texte, učebnici, zjednodušovanie zadaní, pomoc pri práci s rysovacími pomôckami, elimináciou nadbytočných úloh po konzultácii s vyučujúcim a ponechanie takého rozsahu, čo do kvantity, aby ich žiak stihol vypracovať bez zbytočného stresu, v psychickej pohode a s možnosťou preukázania osvojeného učiva. Asistentky učiteľa žiakom buď opätovne prečítali informáciu, pýtali sa na to, či žiak porozumel, snažili sa dovysvetľovať učivo, ak úplne neporozumel, inak priblížiť, inak povedať, názorne ukázať, niekedy nakresliť, znázorniť, ... pomáhali sústrediť sa, zvládnuť stresovú alebo inú hoc aj nepredvídateľnú situáciu, boli im oporou, tým ďalším človekom, okrem vyučujúceho, resp. triedneho učiteľa, na ktorého sa mohli obrátiť, ktorý im pomáhal pochopiť, porozumieť, nájsť chybu, opraviť sa, zvládnuť, ... pripravovali pomôcky, pracovné listy, vedomostné kartičky, nápovedy. Viedli žiaka k sebakontrole, aby si vedel svoju prácu skontrolovvať a eliminovať počet chýb. Stretávali sa aj individuálne so žiakom na doučovaní a tak pomáhali upevňovať jeho vedomosti a zručnosti, vracali sa k učivu, ktoré bolo problematické, alebo ťažšie na pochopenie, resp. na zdolanie žiakom. Asistentky sa samovzdelávali, napríklad pri získavaní vedomostí o alternatívnych spôsoboch výkladu učiva. Žiakov sprevádzali aj na školských akciách. 

Asistentky učiteľa svoju pozornosť upriamovali okrem vzdelávacieho procesu aj na osobnosť konkrétneho žiaka. Často sa so žiakmi rozprávali, čím si vytvárali vzájomný dôverný vzťah. Niekedy sa im žiaci zdôverovali so svojimi problémami a trápeniami, ktoré bolo možné do značnej miery vyriešiť. Pomáhali žiakom pri adaptácii na rôzne zmeny, keďže mnoho žiakov so ŠVVP veľmi citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu. Dodávali žiakom sebadôveru, hlavne počas písomných previerok a testov. Neustále ich uisťovali o ich schopnostiach a vedomostiach. 

V školskom roku 2019/2020 po vypuknutí pandémie Covid 19, museli žiaci prejsť na dištančné vzdelávanie. Asistentky učiteľa začali pracovať so žiakmi online. Využívali pri svojej práci Zoom, Skype, Messenger, Edupage. Žiakom, ktorým doma chýbalo technické vybavenie, tlačili pracovné listy pripravené vyučujúcimi a sprostredkovávali ich žiakom osobne a po vypracovaní ich od žiakov prevzali a poskytli vyučujúcim. Hneď, ako to bolo možné, začali so žiakmi pracovať individuálne pri dodržiavaní všetkých epidemiologických a bezpečnostných opatrení priamo v škole. Žiaci prichádzali do školy individuálne alebo v malých skupinkách v dohodnutom čase a pracovali na pridelených úlohách pod dozorom asistentiek. Asistentky im vysvetlili učivo, precvičili ho a zároveň sa so žiakmi porozprávali. Taktiež komunikovali s rodičmi prostredníctvom správ cez Edupage alebo telefonicky. Týmto spôsobom sa nám podarilo zabezpečiť edukačný proces dištančnom formou pre všetkých žiakov. 

bola zameraná na podporu vyrovnávania znevýhodnenia žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese prijatím opatrení v socializačnej a inkluzívnej oblasti a opatrení v oblasti prevencie sociálno-patologických javov. Táto aktivita bola naplnená prostredníctvom činností sociálneho pedagóga. 

Činnosť sociálneho pedagóga v rámci tohto projektu zahŕňala prácu so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, z rozvrátenej rodiny, so žiakmi s problémovým správaním, ale aj so žiakmi, u ktorých sa vyskytli sociálno-patologické javy. Sociálny pedagóg venoval osobitnú pozornosť najmä žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Stretnutia s týmito žiakmi prebiehali pravidelne 1-2 hodiny týždenne a boli zamerané na plnenie obsahu špecifického predmetu Terapeuticko-korekčné cvičenia. Jeho individuálna sociálno-pedagogická práca so žiakmi spočívala na poradenstve a práci so žiakmi, ktorí mali problém a potrebovali pomoc, napríklad problémové správanie, problémy vo vzťahu k spolužiakom, učiteľom, rodičom ale aj  zanedbaným žiakom v dôsledku zanedbania starostlivosti zo strany zákonného zástupcu, pomoc žiakom ktorí boli obeťami šikanovania, práci na zlepšení správania žiakov. Sociálny pedagóg realizoval prevenciu sociálno-patologických javov v triedach v každom ročníku, uskutočňoval konzultácie s rodičmi, žiakmi, pedagógmi. V spolupráci so školským psychológom vykonával diagnostiku sociálneho prostredia tried (sociometriu). Taktiež spolupracoval so špeciálnym pedagógom, vedením školy, s odbornými zariadeniami a inštitúciami mimo školy (s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, s Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva, s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny – oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, s políciou, súdom, psychiatrom a psychoterapeutmi) pri riešení výchovno-vzdelávacích a iných problémov žiakov. Vykonával dohľad nad korekciou správania žiakov s ADHD a poruchou správania. Sociálny pedagóg taktiež riešil žiakov s nepravidelnou školskou dochádzkou a ich zákonnými zástupcami, viedol dokumentáciu týkajúcu sa riešených udalostí, problémov, komunikácie s inštitúciami a rodičmi.

Do 2.aktivity spadá aj práca školského špeciálneho pedagóga. Hlavnou činnosťou školskej špeciálnej pedagogičky bola  individuálna a skupinová práca so žiakmi so ŠVVP. Vykonávala individuálne aj kooperatívne vyučovanie v triede, poskytovala odbornú špeciálno-pedagogickú pomoc žiakom so ŠVVP, poradenstvo pre učiteľov, rodičov a žiakov. Sprostredkovávala učebnú látku s použitím špeciálno-pedagogických metód, pomôcok, s využitím názoru a IKT. Vykonávala depistáž a posielala žiakov na odborné psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenia do poradenských zariadení. Vypracovávala v spolupráci s triednymi učiteľmi individuálne výchovno-vzdelávacie programy a dohliadala na jeho aplikáciu v praxi, viedla dokumentáciu integrovaných žiakov a žiakov so ŠVVP bez integrácie. Metodicky viedla a koordinovala prácu asistentov učiteľa. Vykonávala reedukačné cvičenia so žiakmi so ŠVVP. Hľadala spôsoby, ako žiakom pomôcť a uľahčiť im vzdelávanie. Úzko spolupracovala s poradenskými zariadeniami, čo sa týka skríningového vyšetrenia detí predškolského veku (v budove základnej školy máme elokované pracovisko materskej školy – dve triedy predškolákov). V školskom roku 2020/2021 začali školské špeciálne pedagogičky realizovať prípravný program pre predškolákov, s využitím dvoch metód, a to metódy fonematického uvedomovania podľa Eľkonina s cieľom pripraviť deti na úspešné zvládnutie čítania a písania v 1.ročníku a metódy Sfumato na eliminovanie dopadu porúch reči na edukačný proces. Školské špeciálne pedagogičky sa zúčastňovali zápisov žiakov do 1.ročníka, kde aktívne sledovali reč a výkony detí a následne odporúčali rodičom potrebu logopedickej intervencie, prípadne odborného vyšetrenia v poradenských zariadeniach.  Školský špeciálny pedagóg sa zúčastňoval pracovných a klasifikačných porád a stretnutí projektového tímu. Vypracovával dokumentáciu týkajúcu sa vzdelávacieho procesu a žiakov so ŠVVP (triedna knihu, výkazy, správy, záznamy o jednotlivých žiakoch, karty účastníka). 

Všetci žiaci, zapojení do projektu „Rozvoj šancí – základ rozvoja osobnosti“, boli po ukončení 9.ročníka prijatí na stredné školy po úspešnom vykonaní prijímacích pohovorov.